Na recepcií som začala pracovať z nudy, popri škole. Dnes mi tá práca
zaberá 80% času, ale nesťažujem sa. Mám ju naozaj rada. Je rozmanitá,
jeden moment je úplne ľahká, ale o chvíľu už neviete, kde vám stojí
hlava.
Ak máte šťastie môžte sa veľa naučiť. Naučíte sa myslieť za behu,
kombinovať izby, prístelky, poschodia, byť pri rozume aj po 20 hodinách na
nohách. Naučila som sa brať veci s chladnou hlavou, nezastavujem sa nad
správaním hostí, každý sme nejaký. Chceš sa hrať na pána? Dobre,
pristúpim na túto hru. Chceš byť hovado? Dobre, tam sú dvere, dovidenia.
Za tento prístup si človek vyslúži pochvalu a nejaké drobné, alebo
opľuté, minimálne, dvere.
Vďaka práci recepčnej som prítomná v životoch mnohých ľudí v rôznych
chvíľach. V šťastných prípadoch ste súčasťou svadby, oslavy, dovolenky. V
tých menej šťastných ste súčasťou smútočnej hostiny, nevery…
Snažíte sa, aby mali ľudia vždy len tie najkrajšie spomienky na čas
strávený u Vás. Tak ako vy tvoríte na chvíľu časť ich života, tak oni sa
už navždy stávajú súčasťou penziónu ale aj Vás. Lebo o tom to celé je.
Našou snahou je vaša spokojnosť, ktorá vám vytvorí tie najkrajšie
okamihy také, ktoré vás možno zahrejú v ťažších obdobiach. Chceme, aby
to boli tie chvíle, o ktorých budete raz hovoriť aj vnúčatám.
Verte, že aj my často spomíname na hostí a akcie, ktoré sa u nás
konali, ale vždy len s úsmevom, či to už boli dobrí alebo “náročnejší”
hostia.
Každý kto prichádza ako hosť, nech odchádza ako priateľ.
@EdwaEva
